tandem

Letectvo koalície pod vedením USA zbombardovalo pozície sýrskych vládnych vojsk, ktoré bojovali proti ISIS. Američania útočili na pozície v Deir ez Zor.  Útočilo najmenej 5 lietadiel, medzi nimi mali byť aj dánske a britské stroje, zúčastnila sa  aj Austrália. Útok bol zastavený keď Rusi oznámili, že boli zasiahnuté vládne sily. V dôsledku tejto „americkej chyby“  bolo zabitých vyše 60 vojakov vojakov sýrskej armády (niektoré zdroje uvádzajú 80, iné okolo 90) a ďalších vyše 100 bolo zranených. Po americkom útoku na tieto pozície nasledoval útok teroristov z ISIS (Daeš), ktorí dobyli časť priľahlých území. Podľa rôznych informácií zabrali aj časť hory Thardah, ktorá obklopuje letisko na území Deir ez Zor. Odraziť útok sa podarilo len s podporou ruského letectva. Američania doteraz tvrdia, že mierili na zásobovacie linky IS a akúkoľvek kritiku považujú za „lacnú.“

„Poľutovaniahodné omyly“ USA v minulosti

Nejde o prvý incident, kedy si USA pomýlili ciele. Americká armáda už vyšetrovala letecký útok svojich síl, ktorý „zrejme nedopatrením“ zabil neďaleko mesta Fallúdža irackých vojakov. Iracké vojská  postupovali proti IS a kvôli zlému počasiu vyžiadali letecký úder.  V dôsledku leteckého úderu bol vtedy postup irackej armády zastavený. A aké dôsledky mal letecký úder pod vedením USA teraz? IS získal vplyv na nových územiach. Teda koalícia vedená USA sa pomýlila dva krát a vždy to dopadlo rovnako – ich omyly dostali do výhody teroristov. Pôsobia v armáde USA (údajne najmocnejšej a najmodernejšej na svete) diletanti, ktorí  nepoznajú rozdiel medzi vojakmi irackej resp. sýrskej armády a teroristami z IS, zlyháva komunikácia alebo je „problém“ niekde inde? USA sami seba považujú za lídrov slobodného sveta a superveľmoc. Z vesmíru vraj dokážu „prečítať ŠPZ na aute“ alebo „určiť pohlavie osôb, ktoré v aute cestujú.“ Táto superveľmoc v relatívne krátkom období nedokázala  v kritických chvíľach rozoznať pozície irackej či sýrskej armády od pozícii Islamského štátu.

Pomer nešťastných náhod a omylov voči technickej vyspelosti americkej armády je trochu vyšší ako by sme očakávali. Minulý rok Američania omylom zbombardovali nemocnicu Lekárov bez hraníc v afganskom Kundúze. Tento omyl bol niekoľkonásobný, pretože bombardovanie prišlo v niekoľkých vlnách. Po prvom zásahu boli koaličné jednotky informované o cieľoch ktoré zasiahli, napriek tomu útoky pokračovali. Lekári bez hraníc uviedli, že medzinárodné sily vedeli, kde sa nemocnica v Kundúze nachádza. Podobne aj počas bombardovania Juhoslávie sa obeťami „nešťastných omylov“ stali desiatky civilistov: opakovaný letecký útok na civilný vlak pri dedine Grdelica – 14 mŕtvych, zbombardovaná v kolóna albánskych utečencov pri Djakovici – 73 mŕtvych a Koriši – 100 mŕtvych. Údajne omylom bolo 7. Mája 1999 zbombardované čínske veľvyslanectvo v Belehrade, dopadlo naň niekoľko bômb súčasne, pričom zabili troch a zranili dvadsať čínskych občanov. Vláda Číny odsúdila túto akciu ako „vojnový zločin, barbarský útok, hrubé porušenie čínskej zvrchovanosti a barbarský čin NATO.“ Bombardovaná bola aj srbská televízia, čo Amnesty International označila ako vojnový zločin. Zabitých bolo 16 civilistov. Severoatlantická aliancia žiadosť organizácie Amnesty International o nezávislé vyšetrovanie náletov NATO na budovu štátnej televízie v Belehrade  odmietla. V tomto prípade nešlo o omyl, televízia bola bombardovaná ako „legitímny cieľ.“

Podpora kontroverzných skupín

Otázniky visia nielen nad „chybami“ pri vedení leteckých úderov, či koordinácii vojenských akcií, ale aj nad jednotlivcami a skupinami, ktoré USA podporujú. Všeobecne známa podpora „umiernenej opozície“ v Sýrii je aj niektorými západnými osobnosťami považovaná za podporu teroristických skupín. Sú hlasy, ktoré tvrdia, že rozdiel medzi „umiernenou opozíciou“ a IS je len ten, že kým teroristi majú brady a režú hlavy sprava doľava, umiernení teroristi sú oholení a režú hlavy zľava doprava. Asi najsmutnejší dôkaz „umiernenosti“ bol, keď časť  tejto opozície podporovanej USA, odrezala hlavu 12 ročnému chlapcovi a video bolo zverejnené na internete. Kongres USA donedávna podporoval aj ďalšie kontroverzné „zoskupenia.“ Známy je prípad neonacistických extrémistov z batalionu Azov. Takmer po dvoch rokoch kongres zistil, že Azovci sú vlastne neonacisti a tak podporu zastavil. V minulosti sa podpore USA tešili viacerí kontroverzní jednotlivci a skupiny spájané s extrémizmom alebo terorizmom. Napr. v bosnianskej vojne to bol Alija Izetbegovič, prvý prezident Bosny a Hercegoviny, islamský fundamentalista, ktorý sa dôverne poznal s Usamom bin Ladinom. Renate Flottau, reportérka Der Spiegel píše, že Izetbegovic udelil bin Ladinovi bosniansky pas.  Malo ísť o akési gesto uznania. Ďalší človek, ktorý sa tešil svojho času americkej podpore a ktorého aj vo vlastnej krajine považujú za teroristu  je „prezident“ Kosova – Thaci. Správa nemeckej rozviedky z januára 2005 ho označuje za jedného z lídrov podsvetia. Kosovčania volajú Thaciho „pán Nedotknuteľný“ – to hovorí za všetko.

Dôvera voči USA na bode mrazu

Celosvetovo dôvera v USA slabne a prepadá sa takmer každým dňom. U nás vníma negatívne úlohu USA vo svete takmer 60% obyvateľov. To je dosť. Keď uvážime, že drvivá väčšina médií má proamerickú orientáciu, toto číslo je obrovské a zrejme má stúpajúcu tendenciu. Tento trend nedokáže zastaviť ani intenzívna mediálna masáž platených profesionálov. Nedôveru voči pôsobeniu USA v Sýrii vyvoláva nielen spomínaná podpora kontroverzných zoskupení a jednotlivcov, prípadne „americké nešťastné omyly,“ ale aj negatívny postoj USA ku zverejneniu dohody o prímerí. A aký je hlavný dôvod narastajúcej nedôvery voči politike a pôsobeniu USA? Jednoduchý – deklarované hodnoty „lídrov slobodného sveta“ sú v priamom rozpore s ich reálnou činnosťou a výsledkami ich práce.