tandem

S blížiacim sa výročím vzniku Slovenského štátu sa o rozruch postaral dokument Matice slovenskej – Bez 14.marca 1939. Video Matice pobúrilo nielen celé spektrum slniečkárov, aktivistov, „odborníkov“ či „analytikov“, ostrý protest voči nemu vyjadrili aj viaceré židovské organizácie. V úvode videodokumentu sa hovorí, že nie je správne hodnotiť historické obdobie Slovenského štátu výlučne z pohľadu utrpenia židovského obyvateľstva. Dokument sa snaží vykresliť alternatívu k Slovenskému štátu vyhlásenému 14.marca 1938.

Okamžite sa ozval denník N, ktorý považujem za hlasnú trúbu prozápadného smerovania a celú vec poňal po svojom, tak ako vždy, jednostranne. Hoci je problematika vzniku Slovenského štátu omnoho komplexnejšia a zložitejšia, denník N sa ju snažil zúžiť na jedinú tému. Prostredníctvom Michala Schvarca z Historického ústavu SAV, sa pýta, „prečo by sme Slovenský štát nemali hodnotiť práve cez holokaust?“ No, k tomu len jedna protiotázka: budeme hodnotiť aj iné krajiny cez čierne škvrny na ich dejinách? Napríklad USA cez zhodenie atómovej bomby na Hirošimu a Nagasaki, státisíce civilných obetí a zbytočnú demonštráciu sily? Budeme hodnotiť Nemecko cez historické krivdy, ktoré napáchalo, či Španielsko cez zmasakrovanie, okradnutie a vyhladene Aztékov?

V dokumente Matice sa zdôrazňuje, že toto konanie je neospravedlniteľné: „smutný osud slovenských Židov je škvrnou na šesť ročnej histórii Slovenského štátu a neospravedlňuje ho ani fakt, že z Maďarska deportovali a následne vyvraždili desať násobne väčšie množstvo Židov, vrátane slovenských Židov z okupovaného juhu…“ No podľa rôznych židovských organizácií sa Matica týmto dokumentom snaží o rehabilitáciu „zločineckého režimu fašistického štátu z rokov 1939 – 1945“. Matica napokon pod tlakom dokument stiahla a momentálne už nie je dostupný ani na youtube. Rozruch okolo tohto „kontroverzného“ dokumentu mne osobne navodzuje pocit, že existuje len jeden povolený pohľad na toto obdobie a akákoľvek diskusia je nežiadúca.

Video podľa mňa neobsahuje vyjadrenia „na hrane“, ani neoslavuje fašistický režim. Prečo teda tento krátky filmy vyvolal takú neadekvátnu odozvu? Možno jeho chybou je, že kladie nepohodlné otázky: čo by bolo so Židmi, keby nebol vyhlásený Slovenský štát? Bol by ich osud iný, lepší? „Bol lepší a znesiteľnejší v protektoráte alebo Horthyovskom Maďarsku? Židia žiaľ trpeli aj v štátoch, kde 14.marec nebol, ba nemali to ľahké ani v krajinách, kde Hitlerova moc nesiahala…“ Zmienky o Benešovi zrejme tiež priliali olej do ohňa: sedel v teplučku v Londýne a Slovákov „len bral na vedomie so škrípaním zubov.“

Druhá polovica dokumentu za tou prvou zaostáva. Za zbytočnosť považujem časť, ktorá hovorí o SNP v zmysle: keby nebol 14.marec, nebol by ani 29.august. Naopak, chýbalo mi tam naznačenie historických súvislostí. 14.marcu 1939 predsa predchádzal Mníchov 1938.

Prečo sa od kritikov Slovenského štátu nedočkáme žiadnej kritiky smerom na západ? Akoby „naši“ tzv. analytici spievali podľa vopred predpísaných nôt. Nevadí im ultimátum, ktoré Československu predostreli vtedajší „garanti mieru“ a naši „spojenci“ (napr. Francúzsko v pakte Malej Dohody). Nevadí im, že sa Československí zástupcovia konferencie v Mníchove nemohli zúčastniť, že výsledok im bol iba oznámený? Súčasťou Mníchovskej dohody bol dodatok o požiadavkách Maďarska, ktoré „vyriešila“ Viedenská arbitráž. V jej dôsledku muselo Slovensko ako súčasť ČSR odstúpiť Maďarsku 10 309 km² územia s 854 277 obyvateľmi. Tieto veci sa berú ako fakty, nediskutuje sa o nich, proste bola taká doba. Jednoduchšie je vyhnúť sa pálčivým otázkam a vyvinúť tlak, ktorý odstráni nielen nepohodlné otázky, ale aj nepohodlné dokumenty, či dokonca nepohodlných historikov.

Ak niekto vlastní „prostriedky nátlaku“, je ľahké zvíťaziť. Je ľahké odrovnať „opozíciu“ pokiaľ opozícia nemá dostatočné zdroje na to, aby sa bránila. Stiahnutie dokumentu a tlak „mienkotvorcov“ odkryl skutočnú podstatu problému. A tou je, že o období Slovenského štátu neprebieha žiadna spoločenská diskusia. Máme dostatok historikov a odborníkov na to, aby sa takáto diskusia začala. Nikto nestojí o jednostranné vyjadrenie „jedinej pravdy.“ Chceme počuť názory obidvoch strán. Žijeme v štáte, ktorý sa hlási k hodnotám demokracie a chceme vidieť tieto hodnoty v praxi. Pretože potláčať nepohodlné názory sa donekonečna dať nebude a zrejme sa nikto nebude nečinne prizerať tomu, ako sa demokracia mení v novú formu totality. V revolučnom roku ´89 ľudia bojovali za slobodu. Nebojovali za to, aby im opäť niekto diktoval čo si majú myslieť, aby ich prenasledovala akási „ideologická polícia“ či aby boli rušené diskusie. Bojovali za slobodu prejavu, slobodu slova a názorová pluralita je jej neodmysliteľnou súčasťou.

Dokument má už vyše 30 tisíc pozretí, môžte si ho pozrieť a spraviť vlastný názor tu