tandem

Olympijské hry sú celosvetovou udalosťou, očakávaný sviatok športu, na ktorý sa všetci tešia. Tieto olympijské hry však budú iné. Ešte pred ich zahájením boli poznačené duchom doby a bola im udelená pečiatka diskriminácie a politického boja. Mnoho indícií nasvedčuje tomu, že zákaz štartu, udelený ruskému tímu ľahkej atletiky, je politicky motivovaný. Tento názor má aj dvojnásobná olympijská víťazka Jelena Isinbajevová. Podľa jej názoru IAAF nezaslúžene zakázala štart na Olympiáde desiatkam ruských atlétov, ktorí nikdy doping nepoužívali. V liste pre americký denník The New York Times dodala, že IAAF trestá len ruských atlétov, pretože politika zasiahla do športu. Napriek tomu, že dopingovými testami neprešli aj atléti z iných krajín, hlavne USA, Kanady alebo Francúzska, trestajú iba ruských atlétov. A kvôli pár previnilcom IAAF zakázala cestovať na Olympiádu všetkým ruským atlétom, z ktorých drvivá väčšina zakázané preparáty ani raz nepoužila.

Vrchol cynizmu spočíva okrem iného aj v tom, že IAAF možno povolí účasť niektorým ruským atlétom pod neutrálnou vlajkou. Teda nie pod vlajkou národa, ktorý reprezentujú. Vyzerá to, ako keby ruská vlajka nesmela za žiadnu cenu viať pri udeľovaní cien víťazom. Sympatická niekoľkonásobná svetová rekordérka Jelena Isinbajevová vyjadrila svoje rozhorčenie aj v rozhovore pre denník Sovietsky šport: Je to všetko podvod a manipulácia! Zakázali nám cestovať do Ria? Nech sa zatrhnú svojím zákazom! Takto si dovolia zametať s hviezdami svetovej atletiky?! Nie sme zločinci, všetci vedia, že ja som nikdy nepoužívala doping – ani raz…Prečo by som mala vystupovať pod neutrálnou zástavou? Čo sú to za spôsoby? Budem vystupovať iba pod zástavou mojej krajiny! Tak to chcem, tak to cítim.

Pokiaľ ide o doping, je nevyhnutné udeľovať prísne tresty – nielen jednotlivcom, ale všetkým zodpovedným. Musí však byť jeden meter na všetkých športovcov, bez ohľadu na to, ktorú krajinu reprezentujú. A nikto nemá právo plošne zakázať všetkým reprezentovať svoju krajinu na Olympijských hrách, prípadne im prikazovať, pod akou vlajkou majú vystupovať. V procese hodnotenia a rozhodovania o prípadnej ruskej (ne)účasti na OH v Riu stanovila IAAF niekoľko podmienok, ktoré museli Rusi bezpodmienečne splniť. Jednou z nich bolo aj odoberanie vzoriek ruským športovcom s ich následným testovaním v laboratóriách IAAF. Za posledných šesť mesiacov bolo odobratých niekoľko tisíc vzoriek, skúmala ich federácia IAAF. Výsledok? Pozitívne boli len tri  z nich. Verdikt? Plošný zákaz pre všetkých ruských športovcov, pretože ide o „zlyhanie systému“.

Dopingový škandál v Rusku prepukol v roku 2014, keď ruská atlétka Julia Stepanovová odovzdala nemeckej televízii ARD materiály, ktoré dokumentovali údajné dopingové praktiky v krajine. Po prevalení kauzy aj s manželom, bývalým zamestnancom ruskej antidopingovej agentúry odišli z Ruska. Paradoxom je, že v tom čase mala Stepanovová dvojročný dištanc za doping, odobratá jej bola aj medaila. Stepanovová, ktorá momentálne žije v USA, nedávno požiadala o možnosť štartovať na olympiáde, no nie pod ruskou vlajkou. Podľa niektorých názorov  je v hre aj možnosť, že bude štartovať pod vlajkou USA. V prípade udelenia súhlasu je aj možnosť, že bude štartovať pod neutrálnou olympijskou vlajkou. Športovkyňa s dvojročným dištancom za doping má teda väčšiu nádej na olympijský štart ako ruskí športovci, u ktorých sa doping nikdy nepreukázal. To sú paradoxy „transparentného“ boja proti dopingu.

Toľko k olympiáde. Niekto si povie: je to vina celej ruskej atletickej federácie, tvrdý trest je prirodzeným dôsledkom toho, čo tajili. Nie je v tom žiadny úmysel poškodiť Rusko ako také, sami si za to môžu. Dá sa na to pozrieť aj takto. Lenže….je tento predolympijský škandál, ktorý poškodzuje celú krajinu ojedinelý prípad diskriminácie Ruska, prípadne ruských športovcov?

V prípade, že ide o politicky motivovaný, účelovo vykonštruovaný proces s cieľom poškodenia Ruska na akejkoľvek úrovni, budú tieto tendencie viditeľné aj v iných odvetviach – či už športového alebo spoločenského života.  Pozrime sa na šampionát vo futbale EURO 2016. Svet obehli informácie a videá, ako pár (asi 15) ruských chuligánov spravilo nábeh na kotol „domácich“ a upratalo asi stovku anglických rowdies priamo na štadióne. Dajú sa pozrieť aj videá z pouličných bojov mimo štadióna. Výsledok? Finančný trest pre Ruskú futbalovú federáciu a podmienečné vylúčenie Ruska zo šampionátu. Dôvod: výtržnosti fanúšikov priamo na štadióne. Do pouličných bitiek boli rovným dielom zapojení Angličania aj Rusi, dianie mimo štadióna však nespadá do kompetencie UEFA. Ale na štadióne to boli Rusi, ktorí napadli sektor anglických „fanúšikov“. To, že sa tam pobili navzájom, že výtržnosti robili aj Angličania, to je jedno. Boli to proste Rusi. Okrem toho, Rusi na štadióne odpálili svetlicu. Ďalší dôvod na podmienečné vylúčenie. Ak chceme preskúmať relevantnosť tohto rozhodnutia, musíme sa pýtať. Pobili sa, prípadne robili na štadióne výtržnosti aj iní fanúšikovia ako ruskí? Odpoveď – áno, mnohí, na tomto konkrétnom zápase aj anglickí. Odpálili počas EURO 2016  svetlicu, prípadne iné pyro aj iní fanúšikovia ako ruskí? Odpoveď: áno, napríklad chorvátski ultras, ohrozili tým hráčov a pobili sa medzi sebou v zápase s Čechmi. Kvôli výtržnostiam musel byť prerušený na 5 minút zápas. Bola reprezentácia Chorvátska podmienečne vylúčená zo šampionátu kvôli výtržnostiam fanúšikov priamo na štadióne? Odpoveď: Nie. Takže sumár: 2+2=4. Tak ako v prípade Olympijských hier v Riu, tak aj v prípade EURO 2016, to vyzerá na účelovo udelené tresty. Rusi trpia za niečo, čo nerobili len oni. Trest, ktorý dostali však nedostal nikto iný. Sankcie za doping, rovnako ako trest za výtržnosti chuligánov sú oprávnené. Otázka je ich miera a otázka je, prečo len Rusi, keď ostatní za nimi v ničom nezaostávali. Nepochybne, existujú vykonštruované odpovede aj na tieto otázky. Problém je len v tom, že fakty hovoria hlasnejšie ako slová.

Na záver niečo na odľahčenie – pár viet o aktivite médií v týchto kauzách. Reakcie boli podľa očakávania jednostranné. Ponúkam krátky výber z toho najvtipnejšieho a najkonšpiračnejšieho, čo sa u nás napísalo:

Extrémne ladený  proamerický denníkN – „novinár“ Mirek Tóda známy svojou antipatiou ku všetkému čo smrdí „ruskou stopou“ zakonšpiroval  a v tendečnom článku píše: „Rusko ako štát sponzoruje a s pomocou svojej tajnej služby kryje rozsiahle dopovanie medzi atlétmi.“ Veľmi ťažko sa vyjadrovať ku takýmto „názorom“. Snáď len toľko, že tento „kolektív autorov“ píše všetky články o Rusku v podobnom duchu-za všetkým je FSB. Navyše tento absolútne nezávislý nástroj informačnej vojny, sponzorovaný skupinkou oligarchov z ESET už málokto berie ako seriózny zdroj objektívnych informácií. Len pripomínam, že v správnej rade tohto „denníka“ je aj bývalý Havlov a súčasný Kiskov poradca, Martin Bútora. Možno v ďalšom „nezávislom“ článku na politickú objednávku nám „N“-kári dokážu zapojenosť FSB do globálneho otepľovania, vyhynutia dinosaurov, možno sa dozvieme o planétach, ktoré FSB pripravuje pre Putina a jeho oligarchov na osídlenie, pretože zo vzdialenej galaxie nasmerovali na našu planétu asteroid, ktorý raz a navždy pochová kultúru „prehnitého Západu“.

Pobaví aj superčlánok na kontroverznom proamerickom SME od zarytej, nekorunovanej rusofóbky, Petry Procházkovej. Zistila v ňom prevratnú skutočnosť: „ruskí ultras nie sú ubyčajní fanúšikovia“. Nuž, vďaka, bez tohto článku by sme ani len netušili, že ruskí ultras a ultras všeobecne nie sú bežní fanúšikovia. Do redakcie SME posielame veľké „ďakujem!“ Ako inak, v článkoch o ruských chuligánoch opäť nechýba podozrenie z hybridnej vojny, prepojenie na Putina a FSB, ktorí vyslali svoje komando tajných agentov destabilizovať Európu. Ich cieľom boli nevinní mierumilovní anglickí rowdies a to, že ich zmlátili tesne pred britským referendom – to veru nie je žiadna náhoda.