tandem

Hneď na úvod je nutné zdôrazniť, že existuje objektívny rozdiel medzi vojnovými utečencami a migrantmi, ktorí sa priživujú na ľudskom nešťastí a hľadajú svoj zištný prospech. Človek, ktorý trpí vojnou a bol v ohrození života, je vďačný aj za to málo, čo mu utečenecké tábory poskytujú.

Prvotné informácie o migrantoch formovali verejnú mienku pozitívne. Malo ísť o vzdelaných ľudí, lekárov, učiteľov a podobne, teda ľudí, ktorí dokážu nájsť uplatnenie vo svojich odbornostiach aj na Slovensku. Tento mýtus bol vyvrátený veľmi rýchlo. Prispeli k tomu svojou činnosťou samotní ilegálni migranti. Napríklad v historických kúpeľoch vo Zwickau kamera zachytila masturbujúcich migrantov v bazéne, obťažovali aj ženy v saunách. Nebol to ojedinelý prípad. Ďalší z incidentov, ktorý povedal veľmi veľa o povahe mnohých ilegálnych migrantov sa odohral v Kolíne. Všetci vieme čo sa tam stalo. Nejednalo sa len o pár úchylných jednotlivcov, ale o celé skupiny. Šokujúca bola aj reakcia médií, ktoré o udalostiach informovali s odstupom niekoľkých dní, aj to len útržkovito. Nebyť tlaku spoločnosti, sociálnych sietí a interakcie medzi občanmi, je dosť možné, že by tieto prípady boli uhraté do ofsajdu, ako napr. vo Švédsku, kde verejnosť na podobné incidenty nereagovala. Nikto nepochybuje o tom, že núdznym treba pomáhať. To sa týka vojnových utečencov. Ale čo s tými, ktorí sú tu zo zištných dôvodov a odmietajú sa prispôsobiť kultúre do ktorej prichádzajú? Na vojnových utečencoch sú viditeľné známky psychického vypätia. Dlhodobé vystavenie situáciám, ktoré ohrozujú život, zanechajú na jednotlivcoch stopy. Mohli sme to vidieť na utečencoch z Ukrajiny, Juhoslávie počas bombardovania a tiež aj na tých zo Sýrie. Ale nech sa nikto nehnevá, na usmievavých „utečencoch“, ktorí si robia selfie na pláži a na uliciach obťažujú európske ženy, tieto známky viditeľné nie sú. Spoločnosť si všimla, že „počas úteku v snahe zachrániť si holý život“, všetci stratili svoje pasy, ale nikto nestratil svoj mobil. Nemýľme sa, nie je možné porovnávať neporovnateľné.

Niečo nesedí – reálne správanie ilegálnych migrantov nezodpovedá ich mediálnemu imidžu. To však nie je všetko. Informácie, ktoré sa dozvedáme z mnohých hlavnoprúdových médií nie sú objektívne a smrdia propagandou. Ak sa aj niečo „zomelie“, hneď na druhý deň sme vystavení mediálnej masáži, ktorá toto konanie ospravedlňuje, prípadne „vysvetľuje“. Príklad: po odhalení škandálov okolo sexuálneho obťažovania ilegálnymi migrantmi po celej Európe, sa následne objavujú „vysvetlenia“ rôznych aktivistov  o základných ľudských potrebách. Napokon z nich človek nadobudne dojem, že to je vlastne normálne. A úbohí migranti, nielenže utekajú pre hrôzami vojny, ešte sú aj sexuálne deprivovaní. Proimigračná propaganda v niektorých prípadoch nadobúda obludné rozmery. Zarážajúce je aj to, že niektorí čitatelia, zbavení racionálneho úsudku, tieto „argumenty“ nekriticky prijímajú. V poslednom čase sa veľmi jasne ukazuje kto je kto. Stačí sa len pozerať s otvorenými očami. Porovnaním agendy rôznych mimovládok platených zo zahraničia s agendou aktivistov, ktorí podporujú ilegálnu migráciu, nenájdeme žiadny rozdiel. Koho záujmy teda reprezentujú tieto skupiny? Na mieste sú obavy, že to nie sú záujmy Európy a už vôbec nie záujmy Slovenska.

Podporu ilegálnej migrácii zabezpečuje mediálna kampaň, ktorá je s ňou nerozlučne spojená. Veľmi ojedinele sú zverejnené aj reálne informácie, ktoré majú varovný charakter. Je však rozdiel informáciu „uverejniť“ a informácii sa patrične „venovať“. Ojedinele zverejnená informácia rýchlo zanikne v mediálnom šume. Pokiaľ chcú novinári, aby zverejnená informácia zasiahla spoločnosť a formovala verejnú mienku, patrične sa jej venujú vo viacerých článkoch. K tomuto žiaľ pri informáciách zásadného charakteru nedošlo a nedochádza dodnes. Konkrétny príklad: šéf nemeckej kontrarozviedky Hans-George Maassen pripustil, že 70 až 80 percent migrantov tvoria muži vo vekovom rozpätí od 16 do 35 rokov, majú bojové skúsenosti a niektorí bojovali za IS. Túto zverejnenú správu nechali médiá a ich vlastníci zaniknúť v záplave ďalších informácií a článkov nesúvisiacich s touto problematikou. Namiesto toho radšej ukazovali zábery matiek s plačúcimi deťmi, kde na jednu matku pripadlo minimálne 100 fotografov a kamier. Médiá vykresľujú ilegálnych migrantov ako sýrskych utečencov. Opäť zavádzajúce informácie.  Podľa riaditeľa nemeckej rozviedky Gerharda Schindlera „v Afganistane vznikla vysoko profesionálna pašerácka štruktúra, ktorej sieť siaha cez Turecko až do Grécka, Talianska a Francúzska…“ Závažné informácie zverejnil vrchný veliteľ síl NATO v Európe, generál Philip Bredlove. Pred americkým senátnym výborom pre ozbrojené sily sa vyjadril, že  „kriminalita, teroristi a vracajúci sa zahraniční bojovníci sú jednoznačne každodennou súčasťou prílevu utečencov do Európy…“ Ďalej uviedol, že medzi utečencami, ktorí každý deň prúdia do Európy, sú teroristi, zločinci a zahraniční bojovníci, čo zvyšuje riziko teroristického útoku v Európe.

Pýtam sa: kde sú palcové titulky v novinách? Kde je „X“ článkov o potenciálnych rizikách ilegálnej migrácie? Skupiny ľudí, ktoré majú neobmedzený mediálny priestor a snažia sa vnútiť svoj názor spoločnosti, sa prezentujú „proatlantickou“ orientáciou. Keď sa snažili „informovať“ o udalostiach na Ukrajine, Kryme, bojoch na Donbase, vyhláseniami rôznych predstaviteľov NATO sa to len tak hemžilo. Kde sú vyhlásenia predstaviteľov NATO teraz? Nikde. Prečo? Nie je to v ich záujme a nezodpovedá to ich agende. A tak miera objektívnej informovanosti sa rekordným tempom blíži k nule. Dôsledky tejto mašinérie sme videli v Kolíne. Naivní občania vítajú presne tých ilegálnych migrantov, ktorí im o pár dní znásilňujú ženy na námestiach.

Dnešná doba ponúka mnoho možností. Niektoré z nich desia aj „mienkotvorcov“. So znepokojením sledujú dianie na sociálnych sieťach, kritické komentáre k ich článkom a sledujú aktivity blogerov. Zakazujú diskusie, mažú príspevky, blokujú ich autorov. Ozývajú sa hlasy po internetovej cenzúre. Znamená to, že systém bojuje o vlastné prežitie. Ale tiež nám to ukazuje, že je možné vytvoriť taký tlak, ktorý prelomí dezinformačnú mediálnu kampaň. Dnes sa už boje nevyhrávajú v uliciach. Víťazí ten, kto dokáže zmeniť informačné prostredie. Ak sa občania nechajú zmanipulovať a ostanú v pasivite,  nezmení sa nič. Jedného dňa zažijú rovnaké prekvapenie, ako Kolínčania, vítajúci utečencov. Ale ak sa spoločnosť zmobilizuje a bude konfrontovať klamstvá pravdou, systém sa buď prispôsobí, alebo zanikne. Stačí si uvedomiť jednoduchú pravdu – skutočnú moc majú v rukách ľudia.