Blíži sa 1.september, obávaný dátum. Dajte žiakom rúška, zatvorte štadióny. Nenavštevujte rodičov, obmedzte rodinné oslavy. Smrtiaca pandémia odhodí všetky zábrany a udrie v plnej sile. Pripravte sa, druhá vlna prichádza. Čísla rastú každý deň. Vakcína je naša posledná nádej….Takto nejako môže uvažovať človek, ktorý je denno-denne vystavený devastujúcemu vplyvu médií. Človek, ktorý ich vplyvom stratil schopnosť myslieť.
Nechcem nijako zľahčovať situáciu, ani netvrdím, že koronavírus je výmysel a v skutočnosti neexistuje. Pozornosť však obrátim iným smerom. V tomto blogu sa zameriam na fenomén marketingu strachu. Áno, marketing strachu. Správne vyjadrenie toho, čo sa deje v posledných mesiacoch. Nie je to prvý krát. Pozrime sa preto na stručný prehľad pôsobenia marketingu strachu v nedávnej minulosti vo svetle hroziacich pandémií.
Bežný človek si pomaly nepamätá čo bolo včera. Každodenný stres, nával pracovných povinností, starostlivosť o rodinu a keď sa podarí, chvíľu sa povenuje svojim záľubám. Okrem toho spláca hypotéku a platí účty. A samozrejme sleduje médiá. To je obraz priemerného človeka západnej spoločnosti. Možno ešte trpí depresiou, nadváhou či obezitou alebo je závislý na nejakej návykovej látke (alkohol, tabak….), prípadne na svojom telefóne. Človek zahltený denným stereotypom sa nedokáže zorientovať v záplave informácií, ktorým čelí. Je preto logické, že nedokáže reálne zhodnotiť kritickú situáciu vo svetle skúseností, ktoré už ľudstvo získalo.
V Biblii, knihe Kazateľ sa píše:
„čo bolo, bude zase a čo sa dialo, bude sa diať opäť. Nič nového nieto pod slnkom…“
Tieto slová ma inšpirovali pozrieť sa na súčasnú situáciu očami toho, „čo bolo a čo sa už dialo.“ V blogu skúsime hľadať odpovede na nasledovné otázky:
Retrospektívny pohľad na túto problematiku uverejnený v renomovanom britskom Guardiane poskytol Simon Jenkins vo svojom článku „Swine flu? A panic stoked in order to posture and spend“. Článok vyšiel pred jedenástimi rokmi, no na svojej aktuálnosti nič nestratil.
V rokoch 1995 – 97 prepukla choroba šialených kráv (BSE). V Británii na základe „vedecky podloženého názoru“, mala BSE „potenciál infikovať 10 miliónov Britov“. Simon Jenkins napísal, že „vedecká hystéria“ z choroby šialených kráv viedla k likvidácii desiatok tisícov kusov hovädzieho dobytka a následnej kompenzácii pre poľnohospodárov v výške 5 miliárd libier. O rok neskôr opäť vedci tvrdili, že BSE sa „môže“ preniesť aj na ovce. Títo vedci sa opierali o názor jedného zo svojich kolegov, ktorí tvrdil: „absencia dôkazov nie je dôkazom absencie“. Teda fakt, že nemáme žiadny dôkaz prenosu z kráv na ovce neznamená, že takýto prenos ochorenia je vylúčený. V dôsledku tohto prístupu bol lokálny mäsový priemysel zničený a chovatelia čelili obrovským nákladom spojeným so zatváraním bitúnkov.
„Vedecky podložené“ šialenstvo sa zopakovalo v oku 2003, keď sa objavil Sars. Renomovaný odborník Dr. Patrik Dixon tvrdil že táto choroba má „25%-nú šancu zabiť desiatky miliónov ľudí.“ Následne sa v britskej tlači začali objavovať titulky typu: „mor, horší ako AIDS“ a podobne….Spoločnosť bola vydesená, no napriek všeobecným očakávaniam a „vedecky“ podloženým názorom, nezomrel ani jeden Brit.
Podobná hystéria bola vyvolaná aj v roku 2006 v súvislosti s vtáčou chrípkou. Ďalší z renomovaných vedcov, John Oxford vyhlásil, že toto „bude prvá pandémia 21.storočia“. WHO vydala vyhlásenie, že „jeden zo štyroch Britov môže zomrieť.“ Americká vláda varovala, že nová vtáčia chrípka môže zabiť až dva milióny Američanov, pri troche šťastia to bude len okolo 200-tisíc..
Podľa rôznych predpovedí aj s ohľadom na súčasnú situáciu vidíme, že epidemiológovia, vedci a odborníci s obľubou používajú slovné spojenia ako: „môže zomrieť“, „má šancu zabiť“, „môže sa infikovať…“ a podobne. Tieto odborné prognózy, ktoré spoločnosť okamžite vydesia, sa neskôr upravujú.
Problematike pandémie vtáčej chrípky sa venuje Dr. Joseph Mercola vo svojej knihe The Great Bird Flu Hoax. Okrem iného sa venuje otázkam kto ťaží z paniky okolo vtáčej chrípky, prečo mainstreamové médiá spolupracujú na tejto mystifikácii a venuje sa aj problematike vakcín, ktoré ostávajú ležať v skladoch po tom, čo boli za ne vyplatené miliardové sumy kľúčovým farmaceutickým spoločnostiam. V tejto súvislosti je zaujímavé spomenúť ešte epidémiu prasacej chrípky v USA z roku 1976, ktorá vyvrcholila masívnou očkovacou kampaňou. Odškodné, ktoré bolo vyplatené ľuďom poškodeným očkovaním presiahlo 1,3 miliardy dolárov. Na následky očkovania vakcínou malo zomrieť 25 ľudí.
Situáciu, ktorá najviac pripomína tú dnešnú sme zažili v roku 2009. 11.júna vyhlásila WHO pandémiu prasacej chrípky. Uviedla, že „Pandémia prasacej chrípky je najrýchlejšie sa šíriaca pandémia v dejinách“. Podľa odborníkov bolo len v USA nakazených minimálne milión ľudí a podľa WHO bola pandémia nezastaviteľná. Popri palcových titulkoch o nezastaviteľnej pandémii sme sa neskôr mohli dozvedieť aj to, že väčšina prípadov má len mierny priebeh a mnoho pacientov sa vylieči bez užívania akýchkoľvek medikamentov. Vedecké skúmanie tiež ukázalo, že vírus nie je taký potentný, ako sa pôvodne očakávalo.
11. marca 2020 vyhlásila WHO kvôli koronavírusu pandémiu. COVID-19 je 10-krát smrteľnejší ako pandémia prasacej chrípky z roku 2009 uviedol šéf WHO, Tedros Adhanom Ghebreyesus …Vydesení občania prepadli strachu a svet sa zbláznil
„Videl som, že múdrosť má takú výhodu pred bláznovstvom, akú výhodu má svetlo pred tmou…“
(Biblia, kniha Kazateľ 2, 13)