Aktivisti LGBT svoj boj už prehrali

Pestrofarebný vrchol leta máme za sebou. Prahou aj Bratislavou prešiel tzv. Pride. Pár jednotlivcov sa opäť zviditeľnilo, zopár ich opäť poukázalo na svoje odchýlky od normálu a to všetko s plnou pompéznosťou, za burácajúceho potlesku médií, „aktivistov“, politických špičiek, za účasti ombudsmanky a predstaviteľov US.Ambassy. Raz darmo, z dúhového pochodu sa stáva „celospoločenská“ udalosť a účasť na ňom je vecou osobnej prestíže (a možno aj vstupnou bránou ku štedrým dotáciám od chlebodarcov).

S odstupom času sa podelím o niekoľko postrehov z uplynulých dní. V prvom rade treba zadefinovať postoj k ľuďom s netradičnou sexuálnou orientáciou. Myslím, že nikomu nevadia a spoločnosť dokáže akceptovať ich „inakosť“ za predpokladu, že sa dokážu do nej začleniť, sú lojálni voči štátnemu zriadeniu, platia si dane a to, čo robia za zavretými dverami svojich spální si nechávajú pre seba. Ľudia s tradičnou sexuálnou orientáciou sa neprezentujú verejne a organizovane svojimi sexuálnymi praktikami na námestiach a nevidím žiadny dôvod, aby tak robili ľudia s netradičnou sexuálnou orientáciou. Nedelíme sa na „homo“ a „hetero“, pretože sme všetci ľudia. Nemá preto zmysel upozorňovať na sexuálnu orientáciu, skôr sa treba zamerať na vytváranie hodnôt, ktoré budú prospešné pre spoločnosť a posunú ju ďalej. Toto má byť náš spoločný cieľ. Pokiaľ niekto vytvára hodnoty, nie je odkázaný na vynucovanie si rešpektu, rešpekt sa dostaví automaticky. Pokiaľ niekto hodnoty nevytvára a prezentuje sa spôsobom, ktorý je pre majoritnú časť obyvateľstva neprijateľný, rešpekt si nezíska nikdy. A ak má niekto pocit, že je diskriminovaný, treba vzbudiť verejnú diskusiu adekvátnym spôsobom, prijateľným pre spoločnosť.

Hlavná myšlienka „dúhových pochodov“ je údajné utláčanie tzv. sexuálnych menšín. Mne sa však zdá, že opak je pravdou. Nikdy v histórii nebola práve táto komunita tak privilegovaná. Nikdy o nich nebolo tak počuť, nikdy nemali na svojej strane toľko vrcholných politikov či široké spektrum mainstreamových médií. Nikdy v histórii sa nestávalo, aby človek prišiel o prácu len preto, že sa o tejto komunite vyjadril negatívne, resp. že vyjadrí svoj názor. Vo veľkých firmách prebiehajú pravidelné školenia o tejto komunite, tolerancii voči nej a jej integrovaní sa do spoločnosti.  Mnohokrát sa otázky „tolerancie“ objavujú aj na personálnych pohovoroch. Opakujem, nikdy v dejinách nebolo toľko osvety a pozitívneho PR, aké má táto komunita dnes. Väčšinové obyvateľstvo však ostáva chladné, imúnne a „homofóbne“. Osobne vidím dve hlavné príčiny odmietavého postoja verejnosti voči podobným typom akcií. Prvou príčinou sú deviantné excesy na akciách Pride a druhou sú agresívni a nedôveryhodní „bojovníci“ za práva LGBTI.

Excesy na Pride alebo „Pochod hrdosti“ v obrázkoch

Niektoré výjavy z tzv. Pride v spoločnosti vyvolávajú odpor:

• mnohým sa zdá, že viac ako rešpekt, potrebujú niektorí jednotlivci odbornú pomoc

zdroj: http://forum24.cz/fotogalerie-prague-pride-v-obrazech/

• ďalší neslávny výjav z ulíc v Prahe počas jedného z pochodov „hrdosti“

Otázka, na čo konkrétne boli títo jednotlivci „hrdí“ ostala nezodpovedaná

         zdroj: http://forum24.cz/fotogalerie-prague-pride-v-obrazech/

• rešpektu sa na Pride prišla domáhať aj silná úderka v podaní Batmana a Cpt. America

 zdroj:http://www.parlamentnilisty.cz/galerie/foto/Pochod-Prague-Pride-2017-11857

• tolerancia v podaní účastníka „Pride“ – prečiarknutý kríž, symbol majoritného náboženstva Európy

 zdroj: http://www.parlamentnilisty.cz/galerie/foto/Pochod-Prague-Pride-2017-11857

Nedôveryhodní „aktivisti“: v čom je jadro problému?

Majorita nereflektuje na požiadavky médií, nepomáha ani zvyšujúca sa miera agresivity v podaní niektorých „žurnalistov“ či „aktivistov“. Títo pseudohumansiti sa nedokážu zmieriť so súčasným stavom a tak ponižujú väčšinové obyvateľstvo, nadávajúc im do homofóbov, zaostalých Slovákov a fašistov. A práve toto sú ľudia, ktorí škodia tejto komunite najviac. Vyvolávajú k nim odpor väčšinovej spoločnosti a rozsievajú nenávisť. Tí tzv. aktivisti a pseudohumanisti, ktorí to nerobia ani tak z presvedčenia, ako skôr na objednávku.  Ich schizofrénia je však viac ako zjavná.

Zopár príkladov:

• „aktivisti“, bojujúci za práva ľudí LGBTI na adopciu detí sú zároveň bojovníkmi za „práva žien na potrat“. Pre niekoho teda bojujú za možnosť mať deti a pre niekoho iného za možnosť deti nemať. Schizofrénia ako vyšitá. Nevadí, poďme ďalej…
• najväčší bojovníci za „manželstvá homosexuálov“ sú zároveň „aktivisti“, ktorí tvrdia, že rodina je len „sociálny konštrukt“ a manželstvo zdrap papiera. Ťažká neoliberálna logika…
• „aktivisti“ LGBTI sú zároveň bojovníci za ilegálnu migráciu a islam vyhlasujú za „náboženstvo mieru“, pričom sa nedá povedať, že by islam bol tolerantný ku homosexuálom (viď príslušné pasáže z Koránu). Pokiaľ chce niekto o tomto bode polemizovať, môže si dohľadať, aké práva majú ľudia s netradičnou sexuálnou orientáciou v islamských krajinách napr. v Saudskej Arábii a pod. alebo v niektorých afrických krajinách, odkiaľ tiež prúdia „utečenci“
• najväčší bojovníci za práva komunity LGBTI sú v mnohých prípadoch bieli heterosexuáli. Podľa vyjadrenia organizátorov Pride v Prahe, bola polovica účastníkov heterosexuáli. Na jednom diskusnom fóre sa objavila poznámka na poslanca Poliačika, ktorý sa podľa jedného komentára „ide zodrať za rovnoprávnosť, otvorenú spoločnosť a nadpráva LGBTI, no sám má len jednu manželku, dve deti a nezdá sa, že by žili v otvorenom vzťahu voľne prístupnom pre iných príslušníkov sexuálnych menšín“. Podobných príkladov by sme mohli uviesť samozrejme viacej, najmä z radov SaS. Nutné to však nie je, všetkým je jasné odkiaľ vietor fúka. Sú to bojovníci za „ideály“, ktoré vlastne sami ani nepraktizujú.

Spoločnosť znepokojuje ešte jeden faktor. Na pozadí pochodov „hrdosti“ sa začínajú o slovo hlásiť ďalšie „menšiny“. Ide najmä o pedofilov, pričom v niektorých západných krajinách sa už dlhšie o slovo hlásia aj „priaznivci“ incestu. Skupina pedofilov sa už zúčastnila na Pride v Prahe, kde sa prezentovali transparentom: „Nielen homosexuáli prechádzajú outcomingom“. Zatiaľ sa od týchto „komunít“ dúhové pochody dištancujú, čím ich vlastne diskriminujú a porušujú tak svoje „zásady otvorenosti a tolerancie“.

Záverom

Myslím, že nebyť agresívnej podpory zo strany pseudohumanistov a platených aktivistov, väčšinová spoločnosť by bola o niečo tolerantnejšia voči sexuálnym menšinám. Mnohí z nich chcú žiť normálne životy a neupozorňovať na svoju „inakosť“. Žiaľ, agresivita protagonistov „práv LGBTI“ im to neumožňuje.

Ak bežní ľudia s netradičnou sexuálnou orientáciou pochopia, že „aktivisti“ bojujúci za ich práva im škodia najviac a začnú sa sami zasadzovať za svoje práva primeraným spôsobom, títo štedro dotovaní „aktivisti“ už nebudú potrební. A to znamená, že prestanú vytvárať napätie v spoločnosti a dajú šancu ľudom s netradičnou sexuálnou orientáciou lepšie sa do spoločnosti integrovať.