My národ slovenský, pamätajúc na politické a kultúrne dedičstvo svojich predkov a na stáročné skúseností zo zápasov o národné bytie a vlastnú štátnosť, v zmysle cyrilo-metodského duchovného dedičstva a historického odkazu Veľkej Moravy…Týmito slovami začína Preambula Ústavy Slovenskej republiky. Slovami, ktoré by istí jednotlivci najradšej vymazali, spolu s historickými udalosťami, ktoré sa k nim viažu. Predsa tam však tie slová sú a historické udalosti nesú svoje posolstvo. Posolstvo naliehavé, aktuálne predovšetkým 5.júla, na sviatok Cyrila a Metoda.
Preambula správne hovorí o zápasoch. Nič nebolo zadarmo, bol to boj, vďaka ktorému máme dnes svoju identitu a vlastnú štátnosť. Jej korene siahajú do čias Veľkej Moravy. V dňoch, keď napr. naši východní susedia s „proeurópskym smerovaním“ oslavujú antisemitu a fašistického kolaboranta Šucheviča (mimochodom vyhláseného hrdinu Ukrajiny), my, národ slovenský, si pripomíname misiu slovanských apoštolov.
Pozadie byzantskej misie
S pôsobením samozvaných franských kňazov šlo ruka v ruke aj zasahovanie Franskej ríše do záležitostí Veľkej Moravy. Knieža Rastislav potreboval „učiteľa, ktorý by nám v našom jazyku vysvetlil pravú kresťanskú vieru.“ Keďže u pápeža so žiadosťou neuspel, obrátil sa na Byzanciu, ktorá mu vyhovela. Byzantskú ríšu si netreba idealizovať. Rovnako ako franským kňazom, ktorí tu vykonávali svoje „poslanie“, aj cárovi Michalovi III. šlo najmä o vplyv. Veľkomoravským kniežatám zase šlo o vymanenie sa spod vplyvu Franskej ríše.
Veľká Morava bola označovaná ako misijné územie. Byzancia na Veľkú Moravu nevyslala hneď biskupa, pretože by to mohlo zhoršiť vzťahy s Rímom. Formálne bola vtedy ešte Rím a Byzancia v spoločenstve. Rozdiely boli v obradoch, kalendári a cirkevnom práve, no cirkev rozdelená nebola (k tomu došlo takmer o 100 rokov neskôr, v roku 1054). Preto sa Byzancia rozhodla poslať sem najprv misiu na čele s Cyrilom a Metodom, ktorí mali pripraviť pôdu pre ustanovenie hierarchie (vysvätenie biskupa) a teda vznik samostatnej cirkevnej provincie. Táto provincia potom mala prejsť spod rímskej pod byzantskú správu. Prakticky by to znamenalo, že Veľká Morava sa dostane pod vplyv Byzancie.
Západ vs Východ
Kresťanstvo na Veľkej Morave už bolo známe. Stretli sa tu dva koncepty misie – západný a východný. Nie je priestor komplexne rozoberať všetky aspekty ponímania misie na západe a na východe, preto si všimneme len základné črty, ktoré tu na seba narazili.
Franská misia: Franskí kňazi šírili náboženstvo v reči, ktorej ľudia nerozumeli. Ťažili predovšetkým zo vzťahov s aristokraciou, ktorá im vychádzala v ústrety, aby si naklonila ich pánov na západe. Pod hrozbu perzekúcií nútili Slovanov prijímať nové náboženstvo. Tento koncept „misie“ je v rozpore s biblickým konceptom – „Choďte a získavajte mi učeníkov vo všetkých národoch….a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal“ (Evanjelium Matúša 28.kapitola). Franskí „misionári“ nielenže nezískavali učeníkov, ale Slovanov ani nevyučovali. Omše slúžené v latinčine neprinášali ľudu žiadny prospech. Nemali význam tak po duchovnej, ako ani po edukačnej stránke. Ľudia boli zotročovaní novým náboženstvom bez toho, aby chápali jeho podstatu. Franskí kňazi len plnili svoju „misiu“, pričom sa nevenovali vzdelávaniu, ani budovaniu životaschopnej inteligencie, ktorá by v diele pokračovala. Ich misia nebola kresťanská, ale politická – odovzdať Veľkú Moravu pod patronát Franskej ríše. K tomu, aby sa misia naplnila, ľudia vzdelaní byť nemuseli, stačilo aby poslúchali. Keď sa to nedarilo vojensky, malo sa to podariť pomocou náboženstva.
Byzantská misia: Vyslaniu solúnskych bratov na misiu predchádzala príprava. V rámci nej zostavili hlaholiku, preložili byzantskú liturgiu, evanjeliár a časti Písma. Po príchode na Veľkú Moravu tu podľa vzoru v Carihrade založili školu, v ktorej začali vzdelávať Slovanov. Vyučovalo sa sedem hlavných predmetov: gramatika, dialektika, rétorika, aritmetika, geometria, astronómia a muzika. Prednášaná bola aj filozofia a diela kresťanských mysliteľov. V roku 885 mala táto škola okolo 200 absolventov. Konštantín a Metod pracovali systematicky a napriek intrigám franských „misionárov“ bolo ich dielo úspešné. Intrigy a zákulisné ťahy franských „kňazov“ sú známe preto sa im venovať nebudem.
Najvýznamnejší úspech byzantskej misie bolo schválenie staroslovienčiny ako štvrtého liturgického jazyka. Vzdelaný Konštantín umlčal na dišpute svojich odporcov týmito slovami: „či slnko nesvieti na všetkých? Či rovnako nedýchame na vzduchu všetci? To sa vy nehanbíte uznávať iba tri jazyky a prikazovať, aby všetky ostatné národy a kmene boli slepé a hluché? Povedzte mi, či robíte Boha bezmocným, že to nemôže dať, alebo závistlivým, že to nechce?“ (ŽK, kap. XVI.)
Mimochodom, na Západe nastal v tomto ohľade pokrok až Lutherovou reformáciou, keď bola v roku 1522 preložená Nová zmluva do nemčiny. Slovania mali Písmo vo vlastnom jazyku už v 9.storočí.
Odkaz dvojkríža
Bez ohľadu na zákulisie a mocenské záujmy Franskej, či Byzantskej ríše, význam misie solúnskych bratov je nesporný. Odkaz Konštantína a Metoda má ďalekosiahle dôsledky ako pre život jednotlivca, tak aj pre spoločnosť. S misiou solúnskych bratov sa spája ešte jeden významný symbol – dvojkríž. Byzantský dvojkríž priniesol na Veľkú Moravu Konštantín. Dvojitý kríž je symbol zvrchovanej moci vzkrieseného Krista, symbol viery, ktorá je podávaná zrozumiteľne. Symbol poznanej pravdy, ktorá premieňa tmu na svetlo.
Dvojkríž je naša identita, je to viac ako symbol. Je to posolstvo. Preto kedykoľvek ho zbadáme, spomeňme si na naše korene. Spomeňme si, že naši slovanskí predkovia mali Božie slovo, ktorému rozumeli a ak mu porozumieme aj my, môže sa toho veľa zmeniť. Nepotrebujeme krikľúňov, čo sa odvolávajú na „kresťanské tradície,“ ktoré sami nechápu. Potrebujeme ľudí, ktorí poznajú svoje korene, rozumejú odkazu Cyrila a Metoda a odovzdávajú ho ďalším generáciám.
Odnárodnení kozmopolitní neoliberáli sa budú snažiť dehonestovať byzantskú misiu. Budú robiť zo Štúrovcov antisemitov, z dvojkríža fašistickú symboliku, z Konštantína a Metoda neúspešných misionárov. Ak však pochopíme symboliku dvojkríža spolu s odkazom Cyrila a Metoda, nebude viac pre ich vplyv v našej spoločnosti miesto. Choré vrany, jedovaté hríby, neúspešní umelci, či udavači na dôchodku nebudú môcť manipulovať verejnou mienkou. Vzdelaná spoločnosť, pevne zakorenená vo svojich základoch, ich automaticky vytesní na okraj.