Stupňujúce sa útoky proti všetkému národnému dosiahli novú úroveň. Tzv. osobnosti, označované aj ako „protislovenské živly“ si tentokrát zobrali na mušku Štúrovcov. Konkrétne, teológ Havran a akýsi „umelec“ Kalmus. V blogu si ich predstavíme bližšie, zdroj informácií budú ich vlastné vyjadrenia a fotografie. Každý si tak môže urobiť obraz o ľuďoch, ktorí si berú do úst osobnosti slovenského národného obrodenia.
Blog rozdelím do dvoch častí – textovej a obrazovej. V prvej časti sa pozrieme na problematiku hanenia osobností zo širšieho pohľadu. V druhej preskúmame ako sa súčasné „osobnosti“ prezentujú na verejnosti a ku akým hodnotám sa hlásia.
Kopnúť si do osobností, ktoré zohrali kľúčovú úlohu pri formovaní národného povedomia chce buď veľkú odvahu alebo riadnu dávku drzosti. Ak by Havran skúsil niečo podobné na Ukrajine, tak mu možno porieši nejaký „proeurópsky“ banderovec.
Označiť tvorcov a obnovovateľov slovenskej identity za antisemitov, zaprdených hlupákov, ktorí mali milenky, milencov, fetovali a chľastali, bez kvalitnej argumentácie, je znakom úbohosti.
Druhé národy si svoje osobnosti chránia. Dokonca aj tie kontroverzné alebo hodnotené výrazne negatívne. Stručne aspoň dva príklady: prvým sú Ukrajinci, uctievajúci nacistického kolaboranta Banderu, ktorého svet považuje za vojnového zločinca. Pre Ukrajincov je to však národný hrdina. Druhý príklad, ohnisko napätia slovensko – maďarských vzťahov – János Esterházy.
Esterházyho kedysi označil prezident Gašparovič za Hitlerovho obdivovateľa. V Maďarsku je však hrdinom a maďarský parlament udeľuje najváženejším ľuďom ocenenie nesúce jeho meno. Ako reakciu na Gašparovičove vyjadrenia prišla protireakcia z maďarskej strany. Vicepremiér Zsolt Semjén považoval za neprijateľné, aby bol Esterházy, „skutočný demokrat a humanista“, označovaný na Slovensku za vojnového zločinca. Pre tých, ktorí nevedia, Esterházy bol odsúdený za kolaboráciu s fašistickým režimom, Horthyho vítal na bielom koni. Historický ústav SAV považuje Esterházyho za politika, ktorý spravodajsky spolupracoval s vládou v Budapešti a s nemeckými nacistami. Bugár upozornil na to, že odsúdenie Esterházyho za kolaboráciu s fašizmom treba vnímať v kontexte doby a vtedajšieho režimu.
Aj tu vidíme kontrast v prístupe k osobnostiam spoločenského života medzi Slovenskom a Maďarskom. Esterházy bol „demokrat a humanista“ a jeho kolaboráciu s fašizmom treba vnímať podľa Bugára v kontexte doby, zatiaľ čo napr. slovenský prezident a kňaz, dr. Jozef Tiso, bol „fašista, posluhovač Hitlera“ a „bolo ho treba obesiť“.
Kto kope do národovcov?
Havran to celé zrejme nedomyslel, pretože čelil obrovskej vlne kritiky a sám sa posťažoval na správy, ktoré dostáva. Empatický koment mu napísala Ivka Havranová, aké je strašné čo braček dostáva do schránky a že by niekoho preplieskala topánkou. Aj staršia pani Havranová prispela komentom, ktorým pobavila celý internet, ako jej syn posilňuje, má takmer dva metre a nikoho sa nebojí.
Havran, moderátor v RTVS, vyštudovaný teológ.
Štúdium teológie poňal svojsky: „Chodievali sme do gay klubu Sous-sol. Bol to najlepší nočný podnik v meste – go-go tanečníci, nafetovaní dídžeji, otvorený do šiestej ráno. V pondelok ráno sme išli z klubu na raňajky a z café na prednášky.“ Vo svojom článku sa vyznáva z toho, ako sa „nestal homosexuálom“. Nechcem nikoho hodnotiť, ale myslím, že štúdium teológie sa dá stráviť aj inak ako flákaním sa v gay baroch, očumovaním go-go tanečníkov alebo trávením času v spoločnosti „nafetovaných dídžejov“.
Ohľadom kritiky Štúrovcov – pokiaľ by definoval v čom sa s nimi stotožňuje a v čom sú jeho pozície odlišné, bolo by možné diskutovať. Nemyslím si však, že vhodný spôsob diskusie je nadávať im do zaprdených hlupákov, antisemitov a sfetovaných ožranov.
Havranovi v nenávistných prejavoch voči Štúrovcom sekunduje „umelec“ Kalmus.
Podľa proamerického .týždňa je Kalmus osobnosťou roka 2015. Aby sme mali lepšiu predstavu kritérií na „Osobnosť roka“ podľa .týždňa, tu je názorná ukážka:
(zdroj: http://flm.sk/umenie-kosickych-vandalov/)
(zdroj: http://flm.sk/umenie-kosickych-vandalov/)
Táto osobnosť, po vzore svojho priateľa Havrana, teda nazvala Štúra odporným antisemitom. Kalmus ako absolvent SPŠ Dopravnej dokonca vie podať aj fundovaný názor na Štúrov postoj k humanizmu a osvietenstvu. Z Kalmusových priateľov stojí ešte za pozrnosť, napr, „pán“ Benčík, ďalší z veľkej rodiny „osobností“. Na chvíľu sa pri ňom zastavíme.
Ján Levoslav Benčík – zberateľ ocenení – biela vrana, novinárska cena 2016, možno „bloger galaxie“, prípadne bloger s intergalaktickým významom. Zlé jazyky tvrdia, že špehuje ľudí, ukladá ich statusy a dáva avízo zamestnávateľom, ktorí následne ľudí s nesprávnymi názormi prepúšťajú. A skutočne je evidovaných už niekoľko prípadov, kedy boli ľudia „udaní“ za „extrémistické“ správanie na sociálnych sieťach a prepustení zo zamestnania, prípadne hrozilo vylúčenie zo štúdia. Dôchodca Benčík však musí ten „boj proti extrémizmu“ trochu vylepšiť. Nepatrí sa predsa, aby bola ikona a tvár boja proti extrémizmu vyfotografovaná s extrémistickou symbolikou.
(zdroj: http://alianciazanedelu.sk/?p=12891)
Pre mňa je otázne nakoľko „bloger“ Benčík chápe, akého projektu sa zúčastňuje. Či má vôbec poňatie o tom, čo je Antifa, kto sú jej členovia a sympatizanti. Získal špeciálne ocenenie v rámci Novinárskej ceny 2016 za sériu blogov o extrémizme. Paradoxne, na fotografii propaguje extrémistickú organizáciu. Vzhľadom k fotografii je tiež otázna miera jeho chápania a zorientovanosť v celkovom kontexte problematiky extrémizmu. O Poliačikovi ani nepíšem, to je kapitola sama o sebe.
(zdroj: google)
Našťastie tento malý nedostatok nebol vyhodnotený kompetentnými orgánmi a tak môže pán Benčík nerušene pokračovať vo svojom „boji“. Možno tak ako má Kalmus vlastný štýl „umenia“, aj jeho priateľ Benčík má vlastný štýl „boja proti extrémizmu“.
Záverom späť k téme. Štúrovci sa zaoberali zrušením poddanstva, zdanením šľachty, zveľadením priemyslu a obchodu, rozširovaním národného školstva, odmietali feudalizmus, absolutizmus, stavovské privilégiá a maďarizáciu.
Vyznávali moderné politické idey, ako ústavnosť a rovnosť národov. Propagovali moderné podnikanie, význam vzdelania, zakladali nedeľné školy, knižnice, spolky miernosti, zaslúžili sa o vznik slovenskej hymny, vlajky a znaku. Ich prínos je nesporný. Nie sú to nedotknuteľné ikony, dá sa diskutovať aj o slabších stránkach niektorých z nich. Avšak nadávať im do hlupákov a antisemitov je trochu príliš aj na liberálov či ľavicových extrémistov. Najmä, ak „hodnoty“, ktoré dokázali títo kritici vyprodukovať, ich morálny kredit a miera prospešnosti pre národ za Štúrovcami ďaleko zaostávajú.