Či sa nám to páči alebo nie, sme súčasťou informačnej vojny, do ktorej bola zatiahnutá celá spoločnosť. Táto vojna sa vedie o každého jednotlivca. Nie preto, že by snáď niekomu na jednotlivcoch záležalo. Jednotlivec má však v spoločnosti určité miesto a ak sa búri, môže strhnúť celý dav. Tým ohrozí nielen fungovanie systému, ale aj systém ako taký. A okrem toho, príde deň, keď sa jednotlivec zmení na volebný hlas, ktorý rozhodne o prerozdelení moci v krajine. A preto ho treba pripravovať na „zodpovedné“ rozhodnutie.
Jedno je isté – propagande sa nevyhneme. Boli časy, keď sme oslavovali veľkú októbrovú revolúciu, velebili sme jej hrdinov, pričom nám unikal fakt, že títo hrdinovia vyvraždili cársku rodinu. Generácie pred nami budovali komunizmus v duchu veľkolepých hesiel: „so Sovietskym zväzom na večné časy“, len opäť menší detail – jeho ideoví zakladatelia neboli Rusi a s Rusmi nemali nič spoločné. Doba sa zmenila, zmenila sa aj orientácia našej krajiny. Nezmenila sa len jedna vec – opäť sú nám predkladané vzory, ktoré máme uctievať, pričom opäť ide o ľudí, ktorí majú krv na rukách. Keďže momentálne patríme do západnej sféry vplyvu, pozrieme sa na pôsobenie západnej propagandy, najmä v podaní dosluhujúceho svetového policajta. Vychádzať budeme prevažne zo západných zdrojov, priestor dostane aj americký generál a posledné slovo bude mať veterán z Iraku.
Rukopis americkej propagandy je s odstupom času zreteľný. Ľahko čitateľný je najmä v udalostiach na blízkom východe. Ako pracuje americká propaganda? Ako cez kopirák: falošná zámienka na agresiu, zaručený informátor, PR kampane, prepojenie na teroristov. Ale poďme pekne po poriadku.
Predvoj agresie: zaručené informácie
V prípade Iraku aj Sýrie bol scenár rovnaký – pripravovaná invázia začala obvinením, pre ktoré sa nenašlo dostatok dôkazov. Irak na to doplatil, Sýriu pred bombardovaním zachránila zmena rozloženia pomeru síl vo svete.
Irak: Dnes je už všeobecne známe, že oficiálny dôvod pre inváziu bol podvod. Žiadne zbrane hromadného ničenia sa nenašli. Colin Powell v OSN verejne klamal a zavádzal. Nepodstatné, dôležité bolo získať od občanov „mandát“. Klamstvo ako zámienka zabíjania. Prijateľný spôsob riešenia krízy v podaní demokratickej superveľmoci?
Invázia do Iraku začala 20.marca 2003 a okupácia trvala do roku 2011. A práve v tomto roku bolo zverejnené priznanie irackého informátora západných tajných služieb, Rafída Džanábiho, že informácie o ZHN si vymyslel. Učebnicový príklad propagandy – sme transparentní, svoj omyl sme si priznali. Zhodou okolností sa tak stalo práve v roku, keď bola naša „úspešná“ operácia ukončená. No a milión mŕtvych v dôsledku invázie nazvime cenou za pokrok. Irak zanechávame demokratickejší a bezpečnejší ako kedykoľvek predtým.
Copyright Sýria – zámienka na bombardovanie malo byť používanie chemických zbraní v roku 2013. Obvinenie padlo okamžite, bez zverejnenia akýchkoľvek dôkazov. Vinný je Assad. Obama avizoval predvídavo už v roku 2012 možnú interveciu po použití chemických zbraní. Neskôr mnohí priznali, že chýbajú priame dôkazy proti sýrskemu režimu. Členka nezávislej vyšetrovacej komisie OSN, Carla del Ponteová, uviedla pre švajčiarsku televíziu, že podozrenie padá na rebelov. Jej stanovisko sa objavilo vo vydaní Washington Times. Neskôr The Guardian zverejnil článok, v ktorom polemizuje o priamej zodpovednosti Assada. Útok sa teda nekonal, aj keď štvavá kampaň proti Assadovi sa rozbiehala sľubne.
Práca s verejnosťou: informátori a platené PR kampane
Okrem spomenutého klamára Rafída Džanábiho, alias informátora tajných služieb, sa vojnami v Iraku a Sýrii zaoberali aj najaté PR agentúry. The Independent informoval, že vláda USA minula viac ako 500 miliónov dolárov na šírenie propagandy v Iraku. O propagandu sa mala starať PR firma z Británie. Podľa videoredaktora PR spoločnosti, Martin Wallesa, šlo najmä o výrobu reklamných šotov, falošného spravodajstva a kompromitáciu Al-Káidy. Zamestnanci Bell Potinger pracovali s americkými vojakmi a pracovníkmi rozviedky na vojenskej základni Camp Victory v Bagdade. O výsledkoch svojej práce podávala spoločnosť hlásenia Pentagonu, CIA a americkej Rade národnej bezpečnosti. Pentagon potvrdil spoluprácu s Bell Potinger v rámci informačných a psychologických operácií v Iraku. Invázia do Iraku bola po mediálnej stránke zvládnutá dokonale.
Stopy komplexnej a systematickej propagandy nájdeme aj v Sýrii. Opäť tu v hlavnej úlohe vystupuje informátor pôsobiaci v Británii, Rami Abdul Rahman – vedúci Sýrskeho observatória pre ľudské práva (SOHR). O masáž verejnej mienky sa stará ďalšia PR agentúra – Biele helmy. Založené boli v roku 2013 Jamesom Le Mesurierom, bývalým britským dôstojníkom a žoldnierom organizácie Olive Group. Oliver group patrí do spoločnosti Academi (predtým Blackwater). Príslušníci Blackwater sa zviditeľnili nielen chladnokrvným zmasakrovaním civilistovv Iraku, ale čelili aj obvineniam zo znásilnenia. Biele helmy o sebe tvrdia, že sú nezávislí bojovníci za mierovú a demokratickú budúcnosť Sýrie. Ich „nestrannosť“ dokazuje suma presahujúca čiastku 100 miliónov dolárov, ktorou boli zafinancovaní od USA, Británie a niektorých ďalších krajín EU. Biele helmy zďaleka nepôsobia nestranne, skôr sa zdá že ide propagandistické centrum al-Nusry. Na popularite im nepridali ani videá s oslavujúcimi teroristami, či fotky so zbraňami. Ich snaha prezentovať sa ako neutrálni, neozbrojení aktivisti tým značne utrpela. Každopádne, táto skupina bola skompromitovaná a po oslobodení Aleppa po nich zľahla zem.
Dlhodobé plánovanie a spoveď vojaka
Irak a Sýria vykazujú rovnaký rukopis s odlišným výsledkom. Zosumarizovanie priebehu udalostí s ich mediálnou prezentáciou nám odhaľuje pôsobenie cudzích prvkov. Tiež vrhá tieň podozrenia, že udalosti v Iraku a Sýrii s následnou angažovanosťou hlavných aktérov, sa nevyvíjali spontánne. Skôr sa zdá, že ciele boli vytýčené omnoho skôr. Potvrdzuje to aj prejav generála Wesleyho Clarka, podľa ktorého malo byť napadnutých sedem krajín za päť rokov. Medzi napadnutými krajinami mali byť napr. Irak, Líbya, Sýria a Irán
Vidíme, že tu nejde o reakciu demokratických síl na neprávosť a porušovanie ľudských práv. Ide o plánovanú stratégiu rozširovania vplyvu, vykorisťovania a destabilizácie krajín s cieľom zisku. Za toto zvrátené šialenstvo niekoľkých jednotlivcov zaplatili milióny ľudí najvyššiu cenu. Bývalý príslušník armády USA pôsobiaci v Iraku, desiatnik Michael Prysner vo svojej verejnej spovedi priznáva: Skutočný terorista som bol ja…“