Andrej Kiska, súčasný slovenský prezident, má prívlastok nezávislý. Hneď po víťazstve v prezidentských voľbách poďakoval voličom a dodal: „Sľúbil som, že budem prezidentom všetkých občanov a že budem ľudí spájať a ľudí motivovať.“ Sympatie občanov získal aj vďaka silnej mediálnej podpore. Prvé kontrolky však začali niektorým blikať už vtedy, keď prezentoval svoj prístup k petícii za referendum o ochrane rodiny. Nechal ho preskúmať Ústavnému súdu a to napriek tomu, že na ňom bolo vyše 400-tisíc podpisov. V predvolebných vyhláseniach pritom sľúbil, že referendum bude spojené s komunálnymi voľbami. Neskôr sa objavili informácie o tom, ako lieta vládnym špeciálom za rodinou do Popradu. Daňových poplatníkov tieto Kiskove výlety stoja 4800 eur za víkend. Drobné chybičky krásy. Časom takéto chybičky krásy pribúdali a dnes už nehovoríme o chybičkách, ale o prešlapoch prezidenta Kisku. Majú za následok rapídny pokles popularity, ktorý sa odzrkadľuje aj na sociálnych sieťach, priamo na prezidentových stránkach.
Minulý týždeň sa prezident Kiska zviditeľnil vyhlásením: Marián Kotleba je fašista, treba to pomenovať jasne a priamo. Dodal aj, že Kotleba pochoduje v uniforme s fakľou. Tieto výroky stoja za pozornosť. Organizovanie fakľových pochodov sa spája s aktivitami kontroverznej Slovenskej pospolitosti. Kotleba však nie je jediný, ktorého minulosť je spojená s kontroverznými skupinami. Do prezidentskej kampane Andreja Kisku sa zapojili aj slovenskí predstavitelia kontroverznej scientologickej sekty. Zorganizovali pre neho dve verejné prezentácie a venovali mu titulku svojho časopisu. Okrem toho, vydavateľstvo Alert vydalo Andrejovi Kiskovi knihu. Majiteľom tohto vydavateľstva je Ladislav Pavlík, riaditeľ Vysokej školy Rona Hubbarda, zakladateľa scientologickej sekty v USA. Médiami prebehli informácie o tom, že v januári 2014 sa Kiska zúčastnil konferencie pre podnikateľov v Banskej Bystrici, ktorú opäť organizoval Ladislav Pavlík. Následne Kiska vydal prehlásenie, v ktorom odmietol svoje prepojenie so scientológmi. Odvolal sa aj na vieru v Boha, ktorá by mu nedovolila vydať knihu vo vydavateľstve, o ktorom by vedel, že má napojenie na scientologickú sektu. Ak sa bavíme o viere v Boha, podľa učenia Písma máme vybrať najprv brvno zo svojho oka, až potom uvidíme, ako vybrať smietku z oka blížneho. Ohľadom odsudzovania druhých sú známe napríklad tieto verše z Biblie: Nesúďte, aby ste neboli súdení, lebo akou mierou meriate vy, takou bude namerané vám. K akému výsledku sa dopracujeme, ak budeme prezidenta Kisku hodnotiť podľa kritérií, ktoré použil on na poslanca Mariána Kotlebu? Vyššie uvedené údaje o Kiskovi sú verejne známe. Práve preto by mal byť súčasný prezident opatrnejší vo verejných vyhláseniach. Ak by sme mu totiž namerali mierou, ktorou meria on, mohol by vyjsť výsledok, ktorý by sa mu nepáčil.
Pozornosť verejnosti pútajú aj prezidentove nadštandardné vzťahy s kontroverznými politikmi. Na niektorých z nich dokonca už poukazujú aj západné médiá a zverejňujú o nich informácie, ktoré by sme mohli označiť za „politicky nekorektné“. Reč je najmä o prezidentovi Ukrajiny a prezidentovi Turecka. Na Kiskových postojoch voči Erdoganovi a Porošenkovi vidíme iný meter ako voči Kotlebovi.
Poďme sa najprv „pozrieť“ do Turecka. Prezident Turecka Erdogan obhajoval snahu zaviesť v krajine prezidentský systém poukázaním na príklad Nemecka za čias Adolfa Hitlera. Na otázku novinárov, či by bolo možné zaviesť prezidentský systém pri zachovaní unitárneho štátu Erdogan odpovedal: „Príklady vo svete určite existujú. Pozrite sa napríklad na Hitlerovo Nemecko…“ Tento výrok vyvolal rozruch vo svetových médiách a turecké úrady sa ho snažili zmierniť vyhlásením, že prezidentove slová boli vytrhnuté z kontextu. Priateľ Andreja Kisku, turecký prezident Recep Tayyip Erdogan nemá problém len s kontroverznými výrokmi o Hitlerovi. Aby toho nebolo málo, ešte v roku 2014 americký viceprezident Joe Binden vyhlásil, že Turecko podporilo ISIS stovkami miliónov dolárov a tonami zbraní. Okrem toho, Erdoganova rodina bola skompromitovaná odhalením rodinného biznisu s ISIS. Námorná spoločnosť Bilala Erdogana, prezidentovho syna, vlastní špeciálne prístavy v Beyrute a Ceyhane, ktoré prepravujú kradnutú ropu v japonských ropných tankeroch. Pozornosť si zaslúži aj Erdoganov prístup k takým hodnotám, ako napríklad sloboda slova. Turecký súd poslal do väzenia dvoch novinárov kvôli zverejneniu fotografií, ktoré zachytávali turecké kamióny, vezúce muníciu teroristom (tým „umierneným“). Turecká vláda obvinenia poprela, podľa nej išlo o humanitárnu pomoc. Podľa agentúry AP však niektorí úradníci neskôr pripustili, že v kamiónoch bola aj munícia a zbrane. Následná demonštrácia v Ankare na podporu uväznených novinárov bola demokraticky rozohnaná slzotvorným plynom. Postoj prezidenta Kisku k Erdoganovi je mnohovravný. Kiska označil Erdogana za priateľa Slovenska, ocenil demokratické kroky, ktoré jeho krajina spravila v smere k EÚ a vyjadril sa, že Turecko je ostrovom stability a prosperity. Nuž, ako povedal pán Kiska, veci treba pomenovať jasne. Jasnejšie to už byť nemôže.
Ďalší Kiskov priateľ, prezident Ukrajiny, Petro Porošenko je nemenej zaujímavá postavička. Zhrňme v skratke aspoň to „naj“, čo sa deje v „jeho“ (U)krajine. Na Ukrajine sa pravidelne konajú fakľové pochody. Jeden z najpamätnejších bol v januári 2015, podľa organizátorov sa konal „na počesť 106. narodenín národného hrdinu Ukrajiny Stepana Banderu“. Oslavovaný národný „geroj“ Bandera bol človek, ktorý razil líniu: Ukrajina Ukrajincom bez Rusov, Poliakov a Židov. Zverstvá banderovcov desili dokonca samotných nacistov. Na týchto fakľových pochodoch nie je nezvyčajné ani verejné hajlovanie. Najznámejšia riekanka, ktorá sa ozýva ukrajinskými ulicami je táto: „Sieg heil, Rudolf Hess, Hitlerjugend SS…“ (Stačí ju zadať do prehliadača a človek bude hneď v obraze). Dianie v ukrajinskom parlamente neraz pripomína boxerský ring, prípadne skupinové zápasy amerického wrestlingu. Ďalšia zaujímavosť je, že vodca fašistického zoskupenia Pravý sektor, Dmitro Jaroš, bol poradcom ministra obrany Ukrajiny (nedávno sa stiahol do úzadia). Verejné pohoršenie vzbudil aj ukrajinský poslanec Artem Vitko, ktorý na uniknutom videu oslavuje Adolfa Hitlera. Všimol si to aj Jerusalem post, ktorý napísal, že toto video „je varovným signálom ukrajinskej demokracie pre zbytok sveta“. Nuž, ako povedal pán Kiska, veci treba pomenovať jasne…a pri návšteve Ukrajiny sa vyjadril, že Ukrajina má plnú podporu Slovenska pri jej ceste do euroatlantických štruktúr.
U pána prezidenta sa niekedy stretávame s precíznosťou a drobnohľadom, inokedy s veľkorysým mlčaním o skutočnostiach omnoho závažnejších. Keď sa už pán prezident odvolal na svoju vieru v Boha, uzavrieme tento blog slovami Krista, ktoré sú zaznamenané v Biblii: „Slepí vodcovia, komára preciedzate, ale ťavu prehĺtate!“