tandem

Udalosti na Slovensku nabrali rýchly spád. Veci, ktoré sme donedávna považovali za totalitné praktiky, sa stávajú bežnými. Prevalila sa kauza „Lipšicovho stáda“, sme svedkami nástupu cenzúry, ľudia prichádzajú o prácu za vyjadrenie názoru, „protifašistické“ pochody sú organizované ľavicovými extrémistami a „spontánne“ protesty študentov režíruje tretí sektor. Včera vtrhli príslušníci NAKA do kancelárie poslanca NR SR. Čo bude nasledovať ďalej? Aby sme pochopili čo sa u nás deje, je nutné všimnúť si demaskujúce príznaky týchto udalostí.

Protikorupčný pochod a jeho mýty

Nedávny protikorupčný pochod je opradený mýtmi o spontánnosti a nezávislosti. Dnes týmto mýtom veria už len „neinformovaní“. Faktorov demaskujúcich jeho pozadie je mnoho.  Nebudem opakovať to, čo sa už popísalo, vypichnem len pár detailov. Osoba moderátora – prispievateľa do denníka SME, či známeho obhajcu agendy rôznych mimovládok – je jeden z demaskujúcich faktorov celého pochodu. Svoj treťosektorový pôvod nezaprie a každému, kto si dohľadá informácie, aké výzvy podpisuje, aké statusy píše a čomu sa venuje, musí byť jasné, kam tento „nezávislý“ moderátor pochodu ideovo patrí. Ďalší demaskujúci faktor je mimovládna organizácia SDA, ktorej šéfoval treťosektorový Poliačik a ktorej členkou je aj „organizátorka“ Karolína Farská. SDA bola založená Sorošovou Nadáciou otvorenej spoločnosti a od samého začiatku ňou bola aj financovaná.

Z výročnej správy za rok 2008/2009 sa toho dozvieme dosť nielen o založení, ale aj o jej financovaní. Kto má aspoň trochu zdravého úsudku, ľahko pochopí, odkiaľ vietor fúka.

V radoch „neinformovaných“ sa dodnes objavujú názor, že Soros nemá s Nadáciou otvorenej spoločnosti nič spoločné. Preto nechajme prehovoriť samotnú Nadáciu:

Toľko k „nezávislému“ a „spontánnemu“ protestu. Každý si môže o jeho spontánnosti spraviť názor sám.

Divná vojna, divný boj

Podľa „organizátorov“ pochodu, má korupcia za následok radikalizovanie spoločnosti. A tak bol spomínaný pochod aj súčasťou „boja proti extrémizmu.“  Tento „boj“ mi pripomína obdobie počas 2.svetovej vojny, označované ako „Divná vojna“

Keď Nemecko napadlo Poľsko, Francúzsko a Veľká Británia, ktoré sa zaviazali Poľsku pomôcť, vyhlásili Nemecku vojnu. Spojenci však svoje sľuby nesplnili a ponechali Poľsko napospas fašistickej agresii. Ich početné jednotky pasívne vyčkávali pri takmer nekrytých nemeckých hraniciach na rozkaz, ktorý nikdy neprišiel. Formálne zahrali divadielko s vyhlásením vojny, reálne však sledovali vlastné ciele a Poľsko nechali vykúpať v krvi.

Rovnako divný je aj formálne deklarovaný boj proti fašizmu. Zdá sa, že ukrajinskí neonacisti, ktorí verejne hajlujú a mávajú vlajkou tretej ríše

majú podporu práve tých, ktorí na Slovensku bojujú proti „fašizmu.“ Prečo „antifašisti“ neprotestovali pred ukrajinským veľvyslanectvom, keď páchali vojnové zločiny v „zóne ATO“? Zvláštne je aj to, že „antifašistom“ nevadia ani pochody veteránov Wafen SS v pobaltských krajinách a nijako sa k nemu nevyjadrujú. Divná vojna, divný boj.

Divný boj proti „fašizmu“ dopĺňa rovnako divný boj proti „extrémizmu.“ Zdá sa, že na extrémizmus existujú dva metre. V tichosti tolerovaná symbolika ľavicových extrémistov, nenávidiacich vlastnú rasu, národ a Boha, sa vyskytla aj na poslednom proteste „proti fašizmu.“ Jeden z jeho organizátorov, pôsobil v extrémistickej Priamej akcii, spomenutej v Správe o plnení bezpečnostnej politiky v oblasti extrémizmu za rok 2008. Na tohoročnom „antifašistickom pochode“ bola zviditeľnená Antifa, ktorá sa pre zmenu spomína v Koncepcii boja proti extrémizmu na roky 2015-2019. Je zaradená medzi subjekty, pôsobiace na ľavicovej extrémistickej scéne.

Na hlavnom pódiu bola bez povšimnutia zavesená vlajka, reprezentujúca toto hnutie. Za propagáciu extrémistických skupín nebol vyšetrovaný nikto.

RTVS – zabúdame na verejnoprávnosť?

Mnohí si už všimli, že verejnoprávnosť RTVS sa otriasa v základoch. Prispela k tomu kontroverzná osoba Václava Miku, ako aj kauza „Lipšicovho stáda.“ Strata verejnoprávnosti sa najzreteľnejšie prejavuje vo vzťahu k ĽSNS. Nechajme teraz sympatie či antipatie k tejto strane bokom a zamerajme sa na demaskujúce faktory.

Poslaním RTVS je poskytovať službu verejnosti v oblasti vysielania. RTVS dlhodobo ignoruje ĽSNS, čím diskriminuje jej voličov. Po roku sa odhodlal moderátor RTVS k otvoreným útokom. V relácii O 5 minút 12 odznelo takéto vyjadrenie: „fašisti sú ticho a čakajú koľko hlasov budú mať v ďalších voľbách…“

Najmä médiá s prepojením na tretí sektor nevedeli nájsť dostatočné slová chvály. Moderátor Strižinec podľa mňa porušil nielen pomyselný etický kódex, ale aj zákon o RTVS. Zarážajúce je, že za tento „výkon“ nebol postihnutý on, ani RTVS. Čo by sa stalo, keby nazval napr. SaS „bandou feťákov“ či „sexuálnych deviantov“, lídra OĽaNO „psychopatom“, MOST „protislovenskými živlami“ a SMER „mafiánmi“? Iná moderátorka RTVS, ktorá vyjadrila svoj hnev statusom na fb, keď ju neprispôsobivý občan okrádal, bola okamžite prepustená. Toto sú tie dvojité štandardy – sú ľudia a skupiny, ktoré urážať môžete a sú také, ktoré sú nedotknuteľné.

Verbálne útoky Strižinec vo svojej relácii nedávno zopakoval. Keď uviedol video o 75. výročí prvého transportu do Osviečimu, spýtal sa: „Pán Uhrík, ako sa vám to počúvalo?“ Opäť prejavil zaujatosť, ktorá je nezlučiteľná s verejnoprávnosťou, vyplýva to aj zo Zákona č.532/2010 o RTVS.

Zdá sa, že v pozadí vzájomne súvisiacich procesov, ktoré prebiehajú v našej spoločnosti, stoja stále tí istí ľudia. Či to je „antifašistický,“ „dúhový,“ protikorupčný pochod alebo želaná diskriminácia nepohodlných. Ľudia, ktorí zastupujú cudzie záujmy a rozširujú cudzí vplyv. Otázka, či Slovensko cudziemu vplyvu podľahne, ostáva otvorená.